Kortizol nie je len číslo ani nepriateľ, je súčasťou normálnej reakcie organizmu na stres. Dôležité nie je iba koľko kortizolu máme, ale aj ako organizmus na stres zareaguje a ako sa po ňom dokáže zotaviť. Medzi črevom a mozgom prebieha obojsmerná komunikácia, ktorú označujeme ako os črevo-mozog. Výsledky štúdií o vplyve probiotík na kortizol sú zaujímavé, ale zatiaľ neposkytujú definitívnu odpoveď.
Možno máte pocit, že stres už poznáte až príliš dobre. Napätie, zrýchlený tep, myšlienky, ktoré nejdú zastaviť, a večer pocit, že telo je unavené, ale hlava stále funguje na plné obrátky.
Vtedy sa často objaví: kortizol.
Lenže predstava, že za všetkým stojí jednoducho „vysoký kortizol“, je príliš jednoduchá. Kortizol nie je nepriateľ. Je nevyhnutnou súčasťou normálnej reakcie organizmu na záťaž. Keď sa dostaneme do stresovej situácie, pomáha mobilizovať zdroje a pripraviť telo na zvládnutie toho, čo sa deje. Oveľa zaujímavejšie preto nie je iba to, koľko kortizolu máme, ale aj to, ako organizmus na stres zareaguje a ako sa po ňom dokáže zotaviť. Práve tento pohľad nám môže o fungovaní stresovej odpovede povedať oveľa viac.
Keď stres skončí, telo by sa malo vedieť postupne upokojiť
Stresová odpoveď nie je stav, v ktorom má organizmus zostať. Je to dynamický proces. Telo sa na začiatku aktivuje, aby zvládlo záťaž. Keď stresový podnet pominie, stresová odpoveď by mala postupne odznievať a organizmus sa vracať smerom k svojmu východiskovému stavu.
Vedci preto pri skúmaní stresu sledujú nielen takzvanú kortizolovú reaktivitu, teda ako výrazne organizmus na stresový podnet zareaguje, ale aj následné zotavenie, teda ako sa stresová odpoveď po záťaži postupne vracia smerom k východiskovým hodnotám. Tieto dve vlastnosti pritom nemusia byť rovnaké. Človek môže na určitý stresový podnet reagovať výraznejšie, ale následne sa jeho stresová odpoveď môže pomerne rýchlo zmierniť. U iného môže byť počiatočná reakcia menšia, no jej odznievanie môže trvať dlhšie.
| Čo sledujeme | Ako to môže vyzerať | |
|---|---|---|
| Kortizolová reaktivita | Ako výrazne organizmus na stresový podnet zareaguje | Človek môže reagovať výraznejšie, ale jeho stresová odpoveď sa môže pomerne rýchlo zmierniť |
| Zotavenie | Ako sa stresová odpoveď po záťaži postupne vracia smerom k východiskovým hodnotám | U iného môže byť počiatočná reakcia menšia, no jej odznievanie môže trvať dlhšie |
To je dôležitá zmena pohľadu na kortizol. Nie je cieľom mať kortizol čo najnižší. Kortizol potrebujeme: je súčasťou normálnej stresovej odpovede a pri záťaži pomáha organizmu mobilizovať zdroje potrebné na zvládnutie situácie.
Ak sa však záťaž opakuje často a bez dostatočného priestoru na zotavenie, môže postupne ovplyvňovať viacero regulačných systémov: nervový, hormonálny, imunitný aj metabolický.
Aj preto jedno číslo kortizolu nedokáže povedať celý príbeh o tom, ako človek stres zvláda. Kortizol navyše prirodzene kolíše počas dňa a jeho nameraná hodnota závisí aj od času a spôsobu merania. Výsledok preto treba vždy interpretovať v príslušnom kontexte. A práve tu sa dostávame k jednej zaujímavej otázke: môže do stresovej odpovede zasahovať aj črevo?
Mozog a črevo spolu neustále komunikujú
Črevo nie je iba orgán zodpovedný za trávenie. Je súčasťou komplexnej siete, v ktorej žijú bilióny mikroorganizmov a ktorá je v neustálom kontakte s imunitným, nervovým aj hormonálnym systémom.
Medzi črevom a mozgom prebieha obojsmerná komunikácia. Podieľa sa na nej nervový systém vrátane blúdivého nervu, imunitné mechanizmy, črevné hormóny aj látky vznikajúce činnosťou črevných mikroorganizmov. Hovoríme o osi črevo-mozog, respektíve presnejšie o osi mikrobiota-črevo-mozog.
A komunikácia funguje oboma smermi. Stres môže meniť fungovanie tráviaceho traktu a ovplyvňovať prostredie v čreve. Na druhej strane zloženie a aktivita črevného mikrobiómu môžu prostredníctvom rôznych signálov ovplyvňovať nervové, imunitné a metabolické procesy.
Neznamená to však jednoduchú rovnicu „dobré baktérie = menej stresu“. Ide o veľmi zložitú sieť vzájomných signálov, ktorej ešte stále úplne nerozumieme. Práve preto sa pozornosť vedcov obracia aj k otázke, či by túto komunikáciu mohli ovplyvniť probiotiká.
Môžu probiotiká ovplyvniť stresovú odpoveď?
Doterajšie výsledky sú zaujímavé, ale neposkytujú definitívnu odpoveď.
Niektoré randomizované štúdie a ich súhrnné analýzy naznačujú, že užívanie probiotík môže byť spojené s miernym znížením hladiny kortizolu v porovnaní s kontrolnými skupinami. Výsledky jednotlivých štúdií sa však výrazne líšia. Najnovšia meta-analýza z roku 2026 síce našla štatisticky významné zníženie sérového kortizolu, zároveň však poukázala na veľmi vysokú rozdielnosť výsledkov medzi štúdiami a veľmi nízku istotu dôkazov. Autori preto upozorňujú, že zatiaľ nie je možné robiť pevné závery o klinickom využití probiotík pri zvládaní stresu a uvidíme, čo prinesú najbližšie výskumy.
Dôležité je tiež, že nie každé probiotikum je rovnaké. Pri probiotikách záleží na konkrétnom kmeni, jeho vlastnostiach, dávke, dĺžke podávania aj na skupine ľudí, u ktorej sa skúma. Výsledok jednej štúdie s konkrétnym kmeňom alebo kombináciou kmeňov preto nemožno automaticky preniesť na všetky probiotické produkty. To je jeden z dôvodov, prečo je potrebný ďalší kvalitný výskum, a najmä výskum konkrétnych kmeňov a konkrétnych kombinácií.
Čo si z toho odniesť
Kortizol teda nie je iba číslo. Je súčasťou dynamickej odpovede nášho organizmu na svet okolo nás. Kortizol potrebujeme. Je súčasťou normálnej stresovej odpovede a pri záťaži pomáha organizmu mobilizovať zdroje potrebné na zvládnutie situácie. Možno preto nie je najlepšou otázkou: „Ako si znížim kortizol?“ Oveľa zaujímavejšia môže byť: „Ako dobre moje telo reaguje na záťaž a ako dobre sa z nej dokáže zotaviť?“ Na túto otázku neexistuje jeden jednoduchý test ani jedna zázračná odpoveď. Stresová odpoveď je výsledkom spolupráce mnohých systémov a rovnako komplexná je aj naša schopnosť po záťaži opäť nadobudnúť rovnováhu. Čoraz viac pritom zisťujeme, že medzi tieto systémy patrí aj črevný mikrobióm.
Zdroje
- Degering M, Linz R, Puhlmann LMC, Singer T, Engert V. Revisiting the stress recovery hypothesis: Differential associations of cortisol stress reactivity and recovery after acute psychosocial stress with markers of long-term stress and health. Brain Behav Immun Health. 2023;28:100598.
- Guidi J, Lucente M, Sonino N, Fava GA. Allostatic load and its impact on health: A systematic review. Psychother Psychosom. 2021;90(1):11–27.
- Cryan JF, O'Riordan KJ, Cowan CSM, et al. The microbiota-gut-brain axis. Physiol Rev. 2019;99(4):1877–2013.
- Foster JA, Rinaman L, Cryan JF. Stress & the gut-brain axis: Regulation by the microbiome. Neurobiol Stress. 2017;7:124–136.
- Jain M, Anand A, Sharma N, Shamim MA, Enioutina EY. Effect of probiotics supplementation on cortisol levels: A systematic review and meta-analysis. Nutrients. 2024;16(20):3564.
- Gandomkar H, Ismael A, Eskandarioun M, et al. Impact of probiotic supplementation on cortisol levels; GRADE-based dose-response meta-analysis. BMC Nutr. 2026;12:106.
- Boehme M, Rémond-Derbez N, Lerond C, et al. Bifidobacterium longum subsp. longum reduces perceived psychological stress in healthy adults: An exploratory clinical trial. Nutrients. 2023;15(14):3122.
