virusova alebo bakterialna infekcia

Vírusová alebo bakteriálna infekcia: Ako zistiť, kedy pomôžu antibiotiká

Aký je rozdiel medzi bakteriálnou a vírusovou infekciou? Zistite, ako rozoznať príznaky, kedy sú antibiotiká skutočne potrebné a ako prirodzene podporiť imunitu – napríklad probiotikami Symprove, zdravým životným štýlom a odpočinkom.

3 minúty

Ráno sa zobudíme s jemným škriabaním v hrdle, poobede už máme horúčku, upchatý nos, bolí nás hlava a cítime sa úplne bez energie.
 Znie to povedome?
 Vtedy v hlave beží množstvo otázok: „Je to len prechladnutie? Mám ísť k lekárovi? Potrebujem antibiotiká?“

Práve tu sa často robia chyby. Mnohí si myslia, že čím silnejšie lieky, tým rýchlejšie sa uzdravia. No pravda je, že nie všetky infekcie sú rovnaké – a rozdiel medzi vírusovou a bakteriálnou infekciou je zásadný.

Čo vlastne spôsobuje infekcie?

Infekcie vznikajú, keď sa do tela dostanú mikroskopickí „votrelci“ – vírusy alebo baktérie.
 Na pohľad sú neviditeľní, no ich účinok pocítime okamžite. Aj keď obaja môžu spôsobiť horúčku, kašeľ či bolesť hrdla, správa sa inak vírus a inak baktéria.

A práve preto je dôležité vedieť, ktorý z nich je na vine – lebo liečba je úplne odlišná.

  •  Bakteriálne infekcie sa liečia antibiotikami.

  •  Vírusové infekcie antibiotiká nezastavia. Vtedy pomáha hlavne odpočinok, tekutiny, výživná strava a lieky na zmiernenie príznakov.

Zbytočné užívanie antibiotík – napríklad pri obyčajnej nádche – nielenže nepomôže, ale môže poškodiť črevný mikrobióm, oslabiť imunitu a prispieť k antibiotickej rezistencii. To znamená, že keď antibiotiká raz skutočne budeme potrebovať, nemusia už účinkovať.

Vírus alebo baktéria? Ako to rozoznať

Nie vždy to ide len podľa pocitu, no niektoré znaky vám môžu napovedať:

Vírusová infekcia

  • začína rýchlo a náhle,

  • nádcha je číra a vodnatá,

  • teplota býva mierna až stredná,

  • pridáva sa únava, bolesti svalov, niekedy zimnica,

  • kašeľ je skôr suchý a dráždivý,

  • príznaky ustupujú do pár dní.

Bakteriálna infekcia

  • má pozvoľný začiatok, stav sa postupne zhoršuje,

  • výtok z nosa je hustý, žltý až zelený,

  • horúčka je vyššia a dlhšie trvá,

  • bolesť hrdla býva silná a bez nádchy,

  • kašeľ je s hlienom,

  • príznaky pretrvávajú dlhšie a bez liečby sa zhoršujú.

Nie je to však presná veda. Vírusová infekcia sa môže po pár dňoch skomplikovať a pridať sa môže aj baktéria – vtedy sa stav náhle zhorší.

Kedy ísť k lekárovi?

Nie každá nádcha potrebuje okamžitú návštevu ambulancie, no v týchto prípadoch sa lekárovi určite ukážte:

  • horúčka trvá viac ako 3 dni alebo sa po ústupe vráti,

  • dýchanie je sťažené, objavuje sa pískanie, dusenie či tlak na hrudi,

  • bolesti hlavy, uší alebo hrdla sú silné a neustupujú,

  • z nosa alebo oka vyteká hnis,

  • cítite sa extrémne slabí alebo „niečo nie je v poriadku“,

  • máte chronické ochorenie (cukrovku, astmu a pod.).

U detí, seniorov a ľudí s oslabenou imunitou je lepšie byť opatrnejší – aj obyčajná infekcia sa u nich môže rozvinúť do vážnejšieho stavu.

Ako lekár zistí, o čo ide?

Lekár sa orientuje podľa:

  • priebehu a typu príznakov,

  • fyzikálneho vyšetrenia,

  • a často aj podľa CRP testu.

CRP z kvapky krvi ukáže, či v tele prebieha zápal:

  • nízka hodnota → zvyčajne vírus,

  • vysoká hodnota → pravdepodobne baktéria.

CRP je však len pomocný ukazovateľ. Presnú odpoveď prinesie až laboratórne vyšetrenie výteru z hrdla, nosa, krvi alebo moču.


Čo hovoria výskumy?

Podľa výskumov väčšina bežných infekcií – ako nádcha či zápal priedušiek – má vírusový pôvod.
 To znamená, že antibiotiká väčšinou nie sú potrebné.
 Lekár, ktorý vám ich hneď nepredpíše, nekoná z neochoty, ale zodpovedne – chráni vás pred zbytočnou liečbou, ktorá by mohla viac uškodiť ako pomôcť.

Ako sa liečiť doma pri vírusovej infekcii

  • Oddychujte a doprajte si spánok.

  • Pite veľa tekutín – teplé čaje, vývary, vodu.

  • Znižujte horúčku len vtedy, keď presiahne 38,5 °C.

  • Zvlhčujte vzduch, pomáha pri kašli a nádche.

  • Jedzte ľahko stráviteľnú stravu bohatú na ovocie a zeleninu – telo potrebuje energiu na boj s infekciou.

Pomôžu nám aj probiotiká?

Najlepšia liečba je prevencia – a silná imunita začína v črevách.
 Probiotiká, najmä z rodov Lactobacillus a Bifidobacterium, pomáhajú udržiavať rovnováhu črevného mikrobiómu a podporujú imunitný systém.

Pri vírusových infekciách (napr. nádcha, chrípka, COVID-19) síce probiotiká nebojujú priamo proti vírusu, ale pomáhajú telu reagovať efektívnejšie. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí ich užívali, mali kratšiu horúčku a rýchlejšie sa zotavili.

Pri užívaní antibiotík sú probiotiká takmer nevyhnutnosťou – chránia črevá pred antibiotickou hnačkou, zmierňujú nadúvanie a pomáhajú obnoviť rovnováhu mikrobiómu.
 Jedným z kvalitných riešení je napríklad Symprove, ktorý podporuje zdravú črevnú mikroflóru a tým aj imunitu.

Na záver si zapamätajte

 

Photo of the author Nela Macková

 

Vyštudovala odbor všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Časť praxe a štúdia absolvovala v zahraničí a sama je niekoľkoročnou pacientkou imunologickej a gastroenterologickej ambulancie. Snaží sa odborné informácie podávať ľuďom čo najjednoduchšie, aby ich pochopil každý, a zároveň ukázať, že aj spoločnosťou tabuizované témy sú súčasťou každodenného života.