Rakovina hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm) patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia dnešnej doby. Napriek tomu, že moderná medicína ponúka možnosti včasného záchytu, mnohí pacienti prichádzajú k lekárovi až v pokročilom štádiu ochorenia. Dôvod býva často jednoduchý: odkladaná prevencia, strach z kolonoskopie alebo pocit, že „keď nič nebolí, nič mi nie je“.
O príčinách a príznakoch kolorektálneho karcinómu sme písali v predchádzajúcom článku o rakovine hrubého čreva. Vedci však upozorňujú, že problém nemusí začínať samotným nádorom. Prvé zmeny sa môžu odohrávať v čreve roky predtým — na úrovni mikrobiómu.
V našom tráviacom trakte žijú bilióny baktérií, ktoré tvoria tzv. črevný mikrobióm. Väčšina z nich je pre zdravie prospešná — pomáhajú tráviť potravu, podporujú imunitný systém a chránia črevnú sliznicu. Ak však dôjde k narušeniu ich rovnováhy, môže vzniknúť chronický zápal, ktorý je považovaný za jeden z rizikových faktorov vzniku kolorektálneho karcinómu.
Ako dnešná doba zvyšuje riziko rakoviny?
Moderný životný štýl má na črevný mikrobióm výrazný vplyv. Strava s nízkym obsahom vlákniny, nadmerná konzumácia ultraprocesovaných potravín, nedostatok pohybu, obezita či časté užívanie antibiotík môžu meniť zloženie baktérií v čreve.
Dôležitú úlohu pritom zohráva vláknina. Črevné baktérie ju premieňajú na látky s protizápalovým účinkom, najmä na tzv. butyrát, ktorý pomáha udržiavať zdravie buniek hrubého čreva. Ak je vlákniny v strave málo, ochranný efekt sa oslabuje. Práve preto sa dnes čoraz viac hovorí o tom, že prevencia rakoviny čreva nezačína až pri kolonoskopii, ale pri každodenných návykoch.
E. coli a colibactín: baktéria, ktorá môže poškodzovať DNA črevných buniek
Baktéria Escherichia coli je prirodzenou súčasťou ľudského čreva a väčšina jej kmeňov je neškodná. Vedci však v posledných rokoch objavili špecifické kmene, ktoré dokážu produkovať toxín nazývaný colibactín. Tento toxín môže poškodzovať DNA buniek črevnej sliznice. Ak sa poškodenia hromadia dlhodobo, zvyšuje sa riziko vzniku mutácií, ktoré môžu prispieť k rozvoju rakoviny hrubého čreva.
Výskumníci dokonca identifikovali typické genetické zmeny spojené práve s pôsobením colibactínu u pacientov s kolorektálnym karcinómom. Neznamená to však, že samotná baktéria automaticky spôsobí rakovinu. Ochorenie vzniká kombináciou viacerých faktorov — genetiky, životného štýlu, zápalu aj celkového stavu mikrobiómu.
Probiotiká a zdravie mikrobiómu: čo skutočne ukazujú vedecké štúdie?
S rastúcim záujmom o mikrobióm sa do popredia dostávajú aj probiotiká. Ide o živé mikroorganizmy, ktoré môžu priaznivo ovplyvniť črevné prostredie. Najčastejšie ide o kmene rodov Lactobacillus a Bifidobacterium.
Výskum naznačuje, že probiotiká môžu podporovať rovnováhu črevných baktérií, znižovať zápal a posilňovať črevnú bariéru. Pozitívny efekt však závisí aj od celkového životného štýlu a stravy. Dôležité je si uvedomiť, že samotné probiotiká nemožno považovať za ochranu pred rakovinou čreva. Odborníci sa však zhodujú, že spolu s pestrou stravou bohatou na vlákninu, zeleninu a ovocie podporujú zdravie nášho mikrobiómu.
7 overených spôsobov prevencie rakoviny hrubého čreva
Aj keď moderný výskum prináša nové poznatky o baktériách a mikrobióme, základ prevencie ostáva rovnaký:
- Dostatok vlákniny v strave
- Pravidelný pohyb
- Udržiavanie zdravej hmotnosti
- Obmedzenie spracovaného mäsa
- Nefajčiť
- Primeraná konzumácia alkoholu
- Pravidelné preventívne vyšetrenia
Rakovina hrubého čreva často vzniká postupne z nezhubných polypov, ktoré možno pri preventívnom vyšetrení včas odhaliť a odstrániť ešte pred rozvojom samotného nádoru. Vedeli ste, že premena polypu na rakovinu môže trvať aj 7 rokov? Práve preto má prevencia obrovský význam.
Budúcnosť diagnostiky: mikrobióm ako ukazovateľ rizika rakoviny?
Vedci dnes čoraz intenzívnejšie skúmajú, či bude možné v budúcnosti odhadovať riziko rakoviny aj podľa zloženia črevného mikrobiómu. Už dnes je však jasné, že zdravie čreva ovplyvňuje oveľa viac než len samotné trávenie.
Test na okultné krvácanie je jednoduchý, bezbolestný a človek si ho môže urobiť doma. Preventívna kolonoskopia po 50. roku života je navyše hradená zo zdravotného poistenia. Prevencia môže zachrániť život — krátke nepohodlie pri vyšetrení je stále neporovnateľne jednoduchšie než náročná chirurgicko-onkologická liečba.
Zdroje:
- Dekker E, et al. Colorectal cancer. Lancet. 2019;394(10207):1467–1480.
- Wong SH, Yu J. Gut microbiota in colorectal cancer. Nat Rev Gastroenterol Hepatol. 2019;16(11):690–704.
- Garrett WS. The gut microbiota and colon cancer. Science. 2019;364(6446):1133–1135.
- Pleguezuelos-Manzano C, et al. Mutational signature in colorectal cancer caused by genotoxic pks+ E. coli. Nature. 2020;580(7802):269–273.
- Zhang G, Sun D. The synthesis of colibactin and its mechanisms of tumorigenesis. Front Microbiol. 2024;15:1501973.
- O'Keefe SJD. Diet, microorganisms and colon cancer. Nat Rev Gastroenterol Hepatol. 2016;13(12):691–706.
- Fong W, et al. Gut microbiota modulation for prevention of colorectal cancer. Oncogene. 2020;39(26):4925–4943.
- Vivarelli S, et al. Gut microbiota and cancer. Cancers (Basel). 2019;11(1):38.
