Čo je laktózová intolerancia a ako sa s ňou vysporiadať?
- Boris Dudík
- 2 decembra, 2018
- 6 minút čítania
Laktóza, mliečny cukor, tvorí až sedem percent ľudského materského mlieka. Z chemického hľadiska sa označuje ako disacharid, teda cukor zložený z dvoch jednoduchých cukrov, v tomto prípade z D-glukózy a D-galaktózy. Na to, aby naše telo mohlo laktózu zužitkovať, musí ju najprv vstrebať a to sa dá jedine ak sa laktóza rozloží na jednotlivé cukry, z ktorých je zložená. Deje sa tak pomocou enzýmu laktáza, ktorá štiepi laktózu na už spomínané jednoduchšie cukry a tie sa následne jednoducho vstrebávajú našimi črevami.
Laktáza je prítomná u všetkých cicavcov a jej množstvo a aktivita je pochopiteľne najvyššia počas dojčenia, kedy je mlieko hlavným zdrojom výživy. Počas dospievania však aktivita laktázy slabne a schopnosť tráviť mliečny cukor môže človek úplne stratiť. V africkej alebo ázijskej populácii je strata aktivity laktázy úplne bežná, až 95 % dospelej populácie nie je schopná tráviť mliečny cukor a mliečne výrobky v týchto oblastiach teda nie sú veľmi populárne. Situácia v Európe alebo v severnej Amerike je však úplne opačná, takýchto ľudí je menej ako 10 % a trh s mliečnymi výrobkami je nesmierne pestrý. Čo je teda v Afrike alebo Ázii úplne prirodzená vec, u nás sa považuje za problém, ktorý nazývame laktózová intolerancia.
Tri typy laktózovej intolerancie
Vrodená – veľmi zriedkavá forma, ktorá sa prejavuje už pri prvej konzumácii mlieka novorodencom, postihnutý nie je schopný tráviť laktózu celý život.
Primárna oneskorená – najčastejší typ, schopnosť tráviť laktózu sa znižuje vekom.
Sekundárna – je spôsobená poškodením buniek tenkého čreva, ktoré produkujú laktázu. K takémuto poškodeniu môže dôjsť napr. pri celiakii, Crohnovej chorobe alebo pri gastroenteritíde.
Ako sa prejavuje laktózová intolerancia?
Nestrávená laktóza môže v črevách narobiť rôzne problémy. Tie sa dostavujú väčšinou pol hodinu po konzumácii mliečnych potravín a ich intenzita samozrejme závisí od skonzumovaného množstva.
Laktóza k sebe v črevách osmoticky priťahuje elektrolyty a vodu, čo sa môže prejaviť hnačkou. V hrubom čreve je fermentovaná baktériami, zvýši sa tak produkcia plynov, ktoré spôsobujú nepríjemné nafukovanie, bolesť brucha a flatulanciu (vetry). Môže takisto dôjsť k nevoľnosti až zvracaniu.
Laktózová intolerancia sa často mýli s alergiou na mlieko, teda konkrétne alergiou na mliečne bielkoviny. Alergia na mliečne bielkoviny sa však okrem tráviacich ťažkostí prejavuje často aj kožnými reakciami (urtikária, ekzém, opuch), dýchacími ťažkosťami a v ťažkých prípadoch aj anafylaktickou reakciou. Diagnosticky je ľahko rozlíšiteľná, pri alergii sú totiž v krvi zvýšené špecifické protilátky.
Diagnostika
Laktózová intolerancia sa dá diagnostikovať na základe klinických príznakov po konzumácii mliečnych výrobkov alebo pomocou rôznych vyšetrení.
Laktózový tolerančný test – pri tomto vyšetrení pacient dostane vypiť roztok s obsahom 50 g laktózy a následne mu je počas dvoch hodín v rôznych časových úsekoch odobraná vzorka krvi, v ktorej sa stanovuje hladina glukózy. Keďže laktóza je štiepená laktázou na galaktózu a glukózu, hladina glukózy by mala v krvi stúpať. Ak nestúpa, aktivita laktázy je znížená.
Vodíkový dychový test – ide o menej invazívne vyšetrenie, pacient tiež najprv vypije roztok laktózy a následne je mu v rôznych časových úsekoch meraná koncentrácia vodíka vo vydychovanom vzduchu. Vodík je v zvýšenej miere produkovaný črevnými baktériami z nestrávenej laktózy.
Liečba
Najlepším spôsobom, ako sa zbaviť príznakov laktózovej intolerancie je obmedzenie konzumácie mliečnych potravín, u niekoho len čiastočné, u niekoho úplné. V takých prípadoch však treba dbať na dostatočný príjem vápnika z iných potravín. Dobrým zdrojom je napr. brokolica, špenát, pomaranče alebo aj sójové mlieko.
Ďalšou možnosťou je enzýmová terapia. Na trhu sú dostupné rôzne enzýmy podobné laktáze získané napríklad z niektorých húb. Musia sa užiť vždy pred konzumáciou mliečnych potravín.
Probiotiká
Viaceré štúdie dokázali, že pacienti s laktózovou intoleranciou znášajú jogurty lepšie ako napríklad mlieko. Príčinou je prítomnosť baktérií v niektorých jogurtoch, najmä baktérií rodov Lactobacillus a Bifidobacterium. Tieto baktérie totiž obľubujú mlieko a laktózu, ktorú si vedia spracovať svojimi enzýmami. Určité kmene týchto baktérii teda dokážu po usadení v našom tráviacom trakte čiastočne zlepšiť trávenie laktózy.
Prečítajte si recenzie našich spokojných zákazníkov:
Systematická analýza 15 štúdií, kde boli takéto baktérie v rôznej forme podávané pacientom s laktózovou intoleranciou, vyhodnotila ich použitie ako pozitívne. Konzumácia niektorých baktérií, či už v jogurte alebo určitom prípravku bola totiž asociovaná so zlepšením celkových symptómov laktózovej intolerancie. Pozitívom je takisto vysoká tolerancia a bezpečnosť takejto potenciálnej liečby.
Odkaz na štúdiu: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29425071
absolvent Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského, aktuálne študent doktorandského štúdia
Jediné živé probiotiká
